Nestabilný povrch

Každý máme z letných dovoleniek nejaké zážitky. Na niektoré spomíname častejšie, iné sa nám nečakane vynoria po niekoľkých rokoch. To, na čo som si spomenul pri nedávnom koučingovom rozhovore, patrí do tej druhej kategórie.

Klient mi rozprával o tom, ako aj napriek veľkej snahe, to s jeho podnikaním ide opačným smerom, akým by malo. A keďže si uvedomuje, že zvýšená snaha mu v tomto prípade zmenu neprinesie, bol zúfalý z toho, že nevie, ako ďalej.

Mne to pripomenulo jednu z večerných atrakcií prímorských mestečiek. Chlap oslovuje okoluidúcich a vyzýva ich na stávku. Kto vydrží na hrazde aspoň 5 minút, dostane výhru (naozaj si nepamätám, aká suma to bola). Hlavne pre tých, ktorí pravidelne posilujú, to vyzeralo jednoducho. A nejeden dobre stavaný jedinec sa o to pokúsil. Ale nevidel som nikoho, kto by to dokázal. Pasca bola v tom, že hrazda bola klzká a zároveň sa pomaly, takmer nerozpoznateľne, pretáčala.

Čo to má spoločné s výkonnosťou v podnikaní, práci alebo športe? Jednoducho to, že hoci naše schopnosti (a vedomosti) môžu byť na vysokej úrovni, ich uplatnenie je značne limitované, keď visíme alebo stojíme na nestabilnom povrchu.

Čo je tým nestabilným povrchom? Naše presvedčenia, ktoré máme o sebe a o tom, čo všetko je pre výkonnosť nevyhnutné. A to podstatné je, že tieto presvedčenia sú vymyslené, a teda nevychádzajú z pravdy. Poďme sa teraz spoločne pozrieť na pár z nich.

Naozaj je všetko len na nás?

Timothy Gallwey, americký kouč, poradca a autor, v knihe Inner game pro golfisty, opisuje svoju trénerskú skúsenosť s jedným golfistom. Ten mu po jednom z nevydarených odpalov položil otázku: „Spravil som všetko rovnako, ako pri predošlom odpale. Rovnaká rutina, rovnaké myšlienky, rovnaká vizualizácia, ale výsledok je horší. Prečo je to tak?“ Timothy Gallwey mu odpovedal: „Pretože pri prvom odpale si sa nesnažil napodobňovať ten predošlý.“

Inak povedané, pri prvom odpale do toho procesu nezasahoval. Nechal, nech sa stane. To je zároveň aj vysvetlenie fenoménu začiatočníckeho šťastia. Je to situácia, keď sa o niečo pokúšame bez toho, aby sme mali vytvorenú predstavu o tom, ako to musí dopadnúť alebo či sme v tom dobrí.

Preto, keď sa napríklad športovec vracia po zranení a nemá ešte od seba žiadne očakávania, jeho výkony sú na začiatku častokrát lepšie, ako predtým.

Alebo ako mi nedávno potvrdil jeden so spoluzakladateľov spoločnosti v oblasti finančného poradenstva, keď do Multi-level marketingu príde človek, ktorý aj keď nemá s predajom žiadne, alebo len minimálne skúsenosti, dokáže dosahovať skvelé výsledky.

Lenže akonáhle sa nám nová činnosť  (podnikanie, práca, športová aktivita, …) darí, väčšinou sa začnú diať dve, navzájom súvisiace, veci:

  1. Začneme byť „pripútaní“ k pozitívnemu výsledku a neakceptujeme možnosť, že nemusí byť podľa našich predstáv.
  2. Svoju identitu si spájame s výsledkami a myslíme si, že výsledok závisí len od našich schopností.

A keď výkonnosť a výsledky v čase poklesnú, padneme do pasce toho, že nie sme dosť dobrí.

Lenže to, čo v našom príklade spája golfistu, športovca vracajúceho sa po zranení a človeka nového v Multi-level marketingu, nie je predstava, že sú dosť dobrí. Je to absencia akejkoľvek predstavy o sebe. Pretože v momente, keď nepremýšľame nad sebou a výsledkom, nechávame veciam voľný priebeh. A tie sa vtedy dejú dokonale. V tých chvíľach sme zásobovaní novými nápadmi, sme schopní reagovať na danú situáciu a to všetko akoby bez námahy.

Je to ako keby sa veci diali samé, bez našej kontroly a my sme to celé len pozorovali. Dochádza k priam až zázračnému spojeniu našich schopností s niečím, čo nás presahuje. Či už to „niečo“ nazveme múdrosťou, intuíciou, potenciálom alebo si tam dosadíte svoje pomenovanie, podstatnejšie je všimnúť si, že ono to tu je. A hoci to nemôžeme chytiť, vidieť a počuť, tak tú hru celý čas hrá s nami.

Keď si uvedomíme, že to nie je až tak na nás, ako sme si mysleli, tak nám zároveň prestane dávať zmysel zamýšľať sa nad tým, či sme dosť dobrí alebo nie. Potom nám nič nebráni ponoriť sa do toho naplno. To je to jediné, čo sa počíta.

Je výkonnosť stabilná?

V jednej z epizód podcastu Traja o športe, spovedal triatlonista Richard Varga a novinár Michal Červený našu, teraz už bývalú, tenistku Magdalénu Rybárikovú. Tá hovorila aj o tom, že nech sa na okruhu WTA rozprávala s ktoroukoľvek hráčkou, žiadna z nich si nevedela vysvetliť, ktoré faktory ovplyvňujú to, či bude mať na turnaji hernú formu alebo nie.

Skúšali všeličo. Tvrdo trénovať, aj oddych. Mať prípravné turnaje, alebo ísť na hlavný turnaj „len“ z tréningu. Nenašli však nič, na základe čoho by si vedeli hernú formu „pričarovať“.

Myslím, že to pozná každý z nás. Niekedy sa vezieme na víťaznej vlne. Produktivita a výkonnosť sú na vysokej úrovni. Potom príde moment, keď sa to otočí. To, čo väčšina z nás vtedy robí je, že začíname hľadať chyby, obviňovať sa a hľadáme zázračnú pilulku, ktorá nás vrátiť späť.

Lenže čo ak pokles, či už produktivity, výkonov, alebo výsledkov, je bežnou a neoddeliteľnou súčasťou celého procesu? Čo by sa stalo, keby ste žili v súlade s týmto tvrdením? Nie je to TO, čo nazývame flow alebo stav plynutia?

Veď predsa všetko okolo nás sa neustále mení. Deň a noc. Ročné obdobia. Príliv a odliv. Plynulosť a zmena sú prirodzenosťou diania. Preto nedáva zmysel proti tomu bojovať. Paradoxne, práve boj je to, čo túto plynulosť zastaví. Až vtedy nastáva skutočná kríza.

A výsledkom je …

… kreativita, ľahkosť a naplnenie. Práve to sa deje, keď splynieme s týmto poznaním. S poznaním, že nie je všetko len na nás, a že je prirodzené, keď naše výsledky, produktivita alebo výkonnosť poklesnú.

Nehľadajme chybu tam, kde nie je. Ak vznikne potreba niečo zmeniť, zlepšiť, vyplynie to z procesu. Spontánne. Z čistej mysle. S nádychom čerstvosti. A nie z neustáleho premýšľania, stresu a pocitu naliehavosti.

Keď sa presunieme z nestabilného povrchu presvedčení na pevnú zem poznania, hranice medzi možným a nemožným sa stierajú.

Som certifikovaný mentálny coach a pomáham ľuďom objavovať ich potenciál.
Komentáre