Čo majú spoločné cholera a sebadôvera?

„Vstrelený gól nám dodal sebadôveru.“  To boli slová mládežníckeho futbalového reprezentanta po jednom  z nedávnych kvalifikačných zápasov.

Takéto vyjadrenia sú vo svete športu bežné. Športovci často vidia ako zdroj sebadôvery napríklad:

• strelené góly,
• množstvo získaných bodov,
• dosiahnutý čas,
• víťazstvo nad konkrétnym súperom,
• nový kontrakt,
• uznanie ostatných ľudí.

Zatiaľ čo čítate tieto riadky, možno aj vám to príde absolútne logické. Stále prevláda presvedčenie, že existuje spojitosť medzi dosiahnutým úspechom a sebadôverou.

Ale čo keby som vám povedal, že toto presvedčenie nie je pravdivé?

Čo keď pocit sebadôvery nezávisí od dosiahnutého úspechu?

Možno si teraz niektorí z vás hovoria, že som sa musel zblázniť 🙂 Ešte neodchádzajte, pokúsim sa svoje tvrdenie vysvetliť.

Spomeniete si na situácie, keď ste dosiahli nejaký úspech, ale pocit sebadôvery neprišiel? Alebo prišiel, no možno pred ďalším zápasom, vystúpením alebo obchodným stretnutím ste ho už necítili?

Keby sebadôvera naozaj vychádzala z úspechu, potom by ste ju cítili stále, keď dosiahnete nejaký úspech. No sami viete, že nie vždy to platí.

Prečo je to tak?

Pripomína mi to tento príbeh:

V roku 1854 vyčíňala v Londýne cholera.  Bola to najobávanejšia choroba storočia a ľudia si mysleli, že sa prenáša zapáchajúcim vzduchom.

Nemôžeme sa čudovať. Z rieky Temža sa niesol hrozný zápach, preto ho ľudia logicky považovali za zdroj nákazy.

>>> Chcem si dohodnúť online konzultáciu ZDARMA >>>

V tom období sa v Londýne darilo obchodníkom s kvetmi. Ľudia ich nosili všade so sebou aby ich vôňa ochránila od zápachu, ktorý im môže spôsobiť choleru.

Teraz sa nám to už zdá smiešne. Prečo? Pretože vieme, že väčšina chorôb, ako aj cholera, je spôsobená baktériami.

To však ľudia v tej dobe nevedeli. A preto nech mali so sebou aj celú kyticu kvetov, nedokázali zabrániť nakazeniu. Ani ich nenapadlo, že zdroj ochorenia môže byť v kontaminovanej vode, až kým neprišli vedci s objavom, že choroba je spôsobená baktériami.

Ľudia hľadali riešenie tam, kde nebolo – v kvetoch.

Tak ako ľudia kedysi verili tomu, že choroby pochádzajú zo smradu, dnes veríme tomu, že sebadôvera vychádza z úspechu. Lenže tam ju nenájdeme.

Pretože sebadôvera je pocit. A ten sa mení rovnako, ako sa mení vaša myšlienka. To je dôvod, prečo sa raz cítite istý a inokedy neistý.

Pocity sú premenlivé. To je princíp, ktorý platí pre všetkých. Či ste to vy, Connor McDavid alebo Simon Sinek. Či sa vám to páči alebo nie.

Ak tomuto princípu nebudete rozumieť, budete zdroj sebadôvery hľadať vo svojich úspechoch a uznaniach od ostatných ľudí. Ale to je presvedčenie, ktoré vás vzďaľuje od toho, aby sme pocit sebadôvery zažívali častejšie.

Chceli by ste mať rovnakú sebadôveru ako ľudia, ku ktorým vzhliadate?

Nemusíte ju hľadať. Nemusíte sa za ňou naháňať. Celý čas je vašou súčasťou, no nie vždy ju pociťujete.

Všetci sa niekedy cítia neistí. Bez ohľadu na dosiahnuté úspechy. Ľudia funguje na rovnakých princípoch. Neexistujú výnimky.

Sebadôveru nájdete vtedy, keď sa za ňou prestanete naháňať. Keď akceptujete a pochopíte, že k optimálnemu výkonu ju nepotrebujete.

Je to paradox, ale čím menej budete chcieť sebadôveru získať, tým viac ju budete prežívať.

Čo si o tom myslíte vy? Aká je vaša skúsenosť? Zdieľajte svoje postrehy v komentároch pod článkom.