Čo majú spoločné cholera a sebadôvera?

„Vstrelený gól nám dodal sebadôveru.“  To boli slová mládežníckeho futbalového reprezentanta po jednom  z nedávnych kvalifikačných zápasov.

Takéto vyjadrenia sú vo svete športu bežné. Športovci často vidia ako zdroj sebadôvery napríklad:

  • strelené góly,
  • množstvo získaných bodov,
  • dosiahnutý čas,
  • víťazstvo nad konkrétnym súperom,
  • nový kontrakt,
  • uznanie ostatných ľudí.

Zatiaľ čo čítaš tieto riadky, možno aj tebe to príde absolútne logické. Stále prevláda presvedčenie, že existuje spojitosť medzi dosiahnutým úspechom a sebadôverou.

Ale čo keby som ti povedal, že toto presvedčenie nie je pravdivé?

Čo keď pocit sebadôvery nezávisí od dosiahnutého úspechu?

 

Možno si teraz niektorí z vás hovoria, že som sa musel zblázniť 🙂 Ešte neodchádzajte, pokúsim sa preto svoje tvrdenie vysvetliť.

Spomenieš si na situácie, keď si dosiahol nejaký úspech (gól, zdolanie silného súpera, …) ale pocit sebadôvery neprišiel? Alebo prišiel, no možno pred ďalším zápasom si ho už necítil?

Keby sebadôvera naozaj vychádzala z úspechu, potom by si ju cítil stále, keď dosiahneš nejaký úspech. No sám vieš, že nie vždy to platí.

Prečo je to tak?

Pripomína mi to tento príbeh:

V roku 1854 vyčíňala v Londýne cholera.  Bola to najobávanejšia choroba storočia a ľudia si mysleli, že sa prenáša zapáchajúcim vzduchom.

Nemôžeme sa čudovať. Z rieky Temža sa niesol hrozný zápach, preto ho ľudia logicky považovali za zdroj nákazy.


>>> Chcem si dohodnúť online konzultáciu ZDARMA >>>


V tom období v Londýne darilo obchodníkom s kvetmi. Ľudia ich nosili všade so sebou aby ich vôňa ochránila od zápachu, ktorý im môže spôsobiť choleru.

Teraz sa nám to už zdá smiešne. Prečo? Pretože vieme, že väčšina chorôb, ako aj cholera, je spôsobená baktériami.

To však ľudia v tej dobe nevedeli. A preto nech mali so sebou aj celú kyticu kvetov, nedokázali zabrániť nakazeniu. Ani ich nenapadlo, že zdroj ochorenia môže byť v kontaminovanej vode, až kým neprišli vedci s objavom, že choroba je spôsobená baktériami.

Ľudia hľadali riešenie tam, kde nebolo – v kvetoch.

Tak ako ľudia kedysi verili tomu, že choroby pochádzajú zo smradu, dnes veríme tomu, že sebadôvera vychádza z úspechu. Lenže tam ju nenájdeme.

Pretože sebadôvera je pocit. A ten sa mení rovnako, ako sa mení tvoja myšlienka. To je dôvod, prečo sa raz cítiš istý a inokedy neistý.

Pocity sú premenlivé. To je princíp, ktorý platí pre všetkých. Či si to ty alebo Connor McDavid. Či sa ti to páči alebo nie.

Ak tomuto princípu nebudeš rozumieť, budeš zdroj sebadôvery hľadať vo svojich úspechoch a uznaniach od ostatných ľudí. Ale to je presvedčenie, ktoré ťa vzďaľuje od toho, aby si pocit sebadôvery zažíval častejšie.

Chcel by si mať rovnakú sebadôveru ako Roger Federer, Sidney Crosby alebo Ussain Bolt?

Nemusíš ju hľadať. Nemusíš sa za ňou naháňať. Je celý čas tvojou súčasťou, len nie vždy ju cítiš.

Aj športovci, ktorých som menoval vyššie, sa niekedy cítia neistí. Nie sú to stroje. Sú to ľudia, ako my všetci a preto fungujú na rovnakých princípoch. Neexistujú výnimky.

Sebadôveru nájdeš vtedy, keď sa za ňou prestaneš naháňať. Keď akceptuješ a pochopíš, že k optimálnemu výkonu ju nepotrebuješ.

Je to paradox, ale čím menej budeš chcieť sebadôveru získať, tým viac ju budeš prežívať.

Čo si o tom myslíš ty? Aká je tvoja skúsenosť? Zdieľaj svoje postrehy v komentároch pod týmto článkom.

>>> Chcem si dohodnúť online konzultáciu ZDARMA >>>

Som certifikovaný mentálny coach a pomáham ľuďom objavovať ich vnútorný potenciál.
Komentáre