Som certifikovaný mentálny coach a pomáham športovom objavovať ich vnútorný potenciál.

Môj príbeh

Ahoj, volám sa Lukáš Piperek. Som certifikovaný mentálny coach a pomáham športovcom objavovať ich vnútorný potenciál.

So športom je spojený celý môj život, keďže už ako 6-ročný som začal hrávať hokej.

Tak ako každý športovec, aj ja som si prešiel obdobiami, keď sa mi darilo a hokej ma bavil, ale aj obdobiami, keď to ani zďaleka nešlo tak, ako by som chcel.

Od náhradníka po kapitána

Rok 2003. Jeden z najťažších prechodov v hokeji. Koniec žiackej éry a presun do dorasteneckej kategórie. Zrazu som tam videl všetkých tých, v mojom ponímaní, chlapov, z ktorých niektorí boli až o 2 roky starší a „benčovali“ 3-krát viac ako ja :-)

Strach, pochybnosti a pocit neistoty. Myslel som si, že toto by sa v mojej hlave nemalo odohrávať. Neschopnosť vyrovnať sa s tým zapríčinila, že som najbližšie 2 roky odohral minimum súťažných zápasov a väčšinu času som strávil, v lepšom prípade, na striedačke, v tom horšom (a častejšom) som sa na ňu ani nedostal.

Potom prišiel tretí, posledný rok v dorasteneckej kategórii. Nová sezóna, nový tréner, nová šanca a hlavne presvedčenie, že nemám čo stratiť.

Znovu sa mi podarilo objaviť v sebe ten pocit, keď vieš, že na to máš. Hokej ma bavil a sám vieš, že keď máš zo športu radosť, všetko ide akosi samé. Užíval som si to a o 2 roky neskôr som už bol kapitánom extraligového juniorského tímu.

Ďalšia kapitola

Po úspešných sezónach sa začala ďalšia kapitola mojej hokejovej kariéry – seniorský hokej. Obrovská chuť niečo dokázať, vysoké očakávania, moje vlastné, aj môjho okolia, ktoré sa mi nedarilo plniť.

Do tréningu som dával maximum, trénoval som navyše, ale výsledky neboli také, ako som očakával. Bolo mi jasné, že chyba je v mojej hlave.

Knihy, články, psychológ a koniec

A tak som začal čítať rôzne knihy o pozitívnom myslení, zákone príťažlivosti, ... Nie že by to boli zbytočné veci, ale na zlepšenie v športe je to veľmi málo. Možno som sa chvíľu cítil dobre, ale dlho to netrvalo a mojej hre to nepomohlo.

Ľudia okolo mňa mi dávali rady ako napríklad „musíš si veriť“, alebo „nemôžeš sa báť“, „sústreď sa“, ... OK, ale ako to mám urobiť?! A tak som niekoľkokrát navštívil psychológa, ktorého mi odporučil môj kamarát.
Výsledok? Nula bodov. Žiadna zmena.

Psychológ bol síce odborníkom vo svojej oblasti, ale vôbec sa nevedel vžiť do mojej situácie. Nevedel sa vcítiť do mojej kože, do kože športovca.

Nič sa nezmenilo. Stále tie isté pochybnosti, nízka sebadôvera, stále ten istý strach z chyby. Stále pocit, že mám naviac. Keby som to mal zhrnúť jedným slovom, ktoré najviac vystihovalo moju situáciu, bola by to FRUSTRÁCIA.

Tá ma nakoniec priviedla k tomu, že som sa po úspešnom ukončení štúdia na vysokej škole rozhodol s hokejom skončiť.

Začiatok coachingu

Keďže som so športom vyrastal, moje najbližšie okolie je plné športovcov. A tak som pri stretnutí s nimi často počúval o tom, ako sa im práve nedarí, ako sa po chybe rozsypali, ako necítia dôveru od trénera a podobné klasické problémy.

Zistil som, že keď mi športovci rozprávajú o svojich pocitoch, presne viem o čom hovoria, ako sa cítia a aký pohľad na celú situáciu majú. To, že som 20 rokov hrával hokej, je pre mňa obrovská výhoda, pretože sa dokážem vcítiť do „kože“ akéhokoľvek športovca.

A tak som začal rozmýšľať nad tým, ako by som im vedel pomôcť. Pustil som sa preto do štúdia zahraničných kníh a učebníc športovej psychológie. Investoval som kopec úsilia, peňazí a času a nakoniec som sa rozhodol, že svoje vedomosti potvrdím certifikáciou u medzinárodnej organizácie IMGCA.

Pri práci so športovcami, ich rodičmi, športovými tímami a trénermi som vychádzal z "hlavnej vlny" športovej psychológie. Tá je postavená na predpoklade, že ak človek dokáže zmeniť obsah svojho myslenia (napr. z negatívneho na pozitívne), zmení sa aj jeho správanie a následne výkon.

Výkony väčšiny športovcov sa počas spolupráce zlepšili, no narážal som na tieto prekážky:

  • 1
    Nestabilita

    Rovnaký prístup/technika/stratégia niekomu pomohla viac, inému menej a niekomu vôbec

  • 2
    Dočasnosť

    Keď som so športovcom nebol v kontakte dlhší čas, často mal tendenciu "padnúť" do rovnakej pasce, v ktorej bol pred začiatkom spolupráce

  • 3
    Preťaženosť informáciami

    Športovec dostal množstvo informácií, s ktorými mohol pracovať, no častokrát to malo opačný efekt. Počas výkonu rozmýšľal nad tým, čo má vlastne robiť alebo či to robí správne.

Keďže som človek, ktorý chce stále robiť niečo lepšie, hľadal som spôsob, ako tieto prekážky prekonať. Vedel som, že musí byť niečo lepšie.

A tak som sa dostal k niečomu, čo zásadne zmenilo môj prístup. Takmer všetko, čo som dovtedy využíval, mi odrazu prestalo dávať zmysel.

Môj prístup

"Mojou úlohou je športovcovi ukázať, že či uspeje alebo nie, vo svojej podstate je stále OK. Zlepšenie výkonu je potom vedľajším produktom tohto porozumenia."

Dospel som k tomu, že kľúčové je porozumenie toho, na akých princípoch je založené ľudské prežívanie.

Čo myslím princípom?

Princíp je niečo, čo platí pre všetkých. Tak ako gravitácia. Nerozlišuje medzi mladým hokejistom v športovej triede a hráčom NHL, medzi tenistom, ktorý vypadne v prvom kole a víťazom turnaja.

Práve na základných psychologických princípoch je postavený môj coachingový prístup, ktorý je odlišný od prístupov drvivej väčšiny športových psychológov a mentálnych coachov. Prístup, ktorý ťa nenúti robiť žiadne techniky ani meniť svoje myslenie.

Netreba opravovať niečo, čo nie je pokazené.

Pravda je, že mentálnu odolnosť má v sebe každý. Je to niečo, čo nám je prirodzené, pretože sa s tým rodíme. No ak nepoznáme základné princípy, nedokážeme ju v sebe nájsť.

Počas spolupráca pomáham  športovcom objaviť ich vnútorný potenciál. Odpovede, ktoré hľadáme, máme všetci vo svojom vnútri.

Čo to prináša športovcom?

  • Nebojujú so svojimi emóciami
  • Majú "čistejšiu" hlavu
  • Viac si užívajú nielen športe, ale aj život
  • Lepšie vzťahy (so spoluhráčmi, trénerom, ...)

"Porozumenie základných princípov vytvára zmenu, ktorá je TRVALÁ."

Znamená to, že športovec nemusí stále niečo hľadať. Stačí raz pochopiť.

Prirovnal by som to k jazde na bicykli. Môžete niekomu vysvetľovať, ako udržať rovnováhu, ale až keď to skúsi a podarí sa mu to, vie aký je to pocit. A to sa nezabúda.

Okrem toho...

Mimo coachingu sa stále aktívne venujem športu. Síce už skôr ako amatér, aj keď moja manželka Lucka má na to úplne iný názor :-) Podľa nej trávim športovaním toľko času ako profesionáli.

Pravidelne súťažím na pretekoch v rýchlostnom inline korčuľovaní nielen u nás, ale aj v zahraničí. Jeden z najkrajších zážitkov mám z 24-hodinového preteku na okruhu Le Mans, kde sme s 9 členným tímom obsadili v kategórii 5. miesto. Dostalo zabrať nielen telo, ale aj hlava.

Uvidíme, kde ma to ešte zavedie. Pri coachingu som sa stretol s už viac ako 20 rôznymi športami. Možno mi  niektorý z nich "učaruje" natoľko, že ho ako "hobík" začnem robiť.