Nemôžem ťa nič naučiť. Môžem len ukazovať.

„Čo ma môžeš naučiť?“

„Nič.“

„Nič? Tak prečo by som sa mal s tebou rozprávať?“

„Čo sa chceš naučiť ty?“

„Veľa vecí. Čo ma môžeš naučiť?“

„Nič.“

„Čo myslíš tým nič?“

„Presne to, čo hovorím. Nič.“

„Ale prečo si potom mentálny coach? Si tu pre to, aby si ma niečo naučil. Aby si mi povedal, ako mám zvládať tlak, ako mám zostať sústredený počas celého výkonu, ako si mám dôverovať, …“

„Nie len ja, NIKTO ťa nemôže niečo naučiť. Učenie je proces, ktorý sa deje v tebe.“

„Čo tým chceš povedať?“

 „Chcem tým povedať, že len ty sám sa môžeš niečo naučiť.“

„Aká je teda tvoja úloha?“

„Jediná vec, ktorú môžem robiť, je ukazovať.“

„Nerozumiem.“

„Povedal si, že by si si chcel viac dôverovať. Nemôžem ťa to naučiť. Ale môžem ti ukázať, kde tú dôveru nájdeš.“

„Je to také jednoduché?“

„Pozri sa na tento obrázok. Čo vidíš?“

„Vidím tam čierne „F“, červenú „1“ a nápis Formula 1.“

„Skús to ešte raz a všimni si, či medzi čiernym „F“ a červenou „1“ vidíš číslicu „1“.“

„Áno, teraz ju vidím.“

„Bolo to jednoduché?“

„Keď si mi povedal, kde sa mám pozrieť a čo si mám všimnúť, tak áno.“

„Čo jediné si teda potreboval?“

„Musel som byť ochotný pozrieť sa.“

„Čo si sa počas tohto rozhovoru naučil?“

„Naučil som sa, že nikto ma nemôže nič naučiť. Že akákoľvek ďalšia osoba, či už je to coach, učiteľ, alebo môj kamarát, mi  môže akurát ukázať smer, ktorým sa mám pozerať. Ale pozrieť sa už musím sám.“