Čo robí výnimočných výnimočnými?

Žijeme v období, kedy máme takmer všetky informácie na dosah ruky. Internet, Facebook, Instagram, Youtube, nekonečné množstvo kníh … Všade tam môžeme nájsť kopec návodov na čokoľvek.

Značná časť mojej práce spočíva v tom, aby som ľuďom ukázal, že nič také ako návody nepotrebujú.  Aby mi dôverovali, že nájdu riešenie na svoj problém, ale že k tomu nepotrebujú, aby im niekto povedal, čo a ako majú robiť.

Myslíme si, že na všetko existuje akýsi recept, ktorý bude platiť vždy a pre každého. Ale ako povedal anglický filozof Alan Watts, „Kroky, ktoré by logicky mali viesť k jednému výsledku, sa v skutočnosti ukážu ako vedúce k opačnému výsledku.“

Aby som to zjednodušil … Keď ste hladný a dáte si praženicu zo 4 vajec, zasýti vás to a cítite sa príjemne. Ak ste však pred hodinou zjedli steak a rozhodnete sa pre praženicu zo 4 vajec, asi vám to neprinesie príjemný pocit.

Nemôžeme slepo nasledovať nejaký postup len preto, že nám v minulosti priniesol želaný výsledok.

Očakávame, že ak budeme robiť  určitú postupnosť konkrétnych krokov vždy rovnako, privedie nás to k rovnakému výsledku. To môže platiť, ak pečieme koláč. No v prostredí športu a biznisu to nie je možné.

Všimnite si, že v živote, sa všetko neustále mení. Menia sa ľudia, konkurenti, kolegovia a spoluhráči, tréneri, procesy, pravidlá, …. Mení sa správanie týchto ľudí. Mení sa ich vnútorné rozpoloženie, rovnako ako to vaše. Mení sa to, čo sa deje okolo vás. Každá situácia je unikátna, originálna, neopakovateľná a nenapodobiteľná.

To, čo platilo pred rokom, včera alebo pred sekundou, už neplatí v tejto chvíli.

To, čo robí výnimočných výnimočnými, preto nie je žiadny recept, návody, postup alebo stratégia.

Čo teda?

Poďme hľadať

Asi každý z vás pozná meno Wayne Gretzky. Hokejista, ktorého množstvo
z rekordov ešte doteraz nebolo prekonaných.

Gretzky bol prvým hokejistom, ktorý začal hrať hokej za bránou. Dovtedy to každý považoval za nezmyselné. On však bránu využíval ako ďalšieho spoluhráča, za ktorého sa mohol skryť a odtiaľ rozdával gólové prihrávky priamo pred súperovu bránu.

Otázka je, robil veci inak, lebo bol Wayne Gretzky? Alebo bol Wayne Gretzky preto, že robil veci inak? Dáva zmysel?

Keby sa držal zaužívaných stereotypov, pravdepodobne by sme dnes o ňom nehovorili. S veľkou pravdepodobnosťou by bol len jeden z mnohých. Stále dobrý, ale nie výnimočný.

>>>Chcem objavovať svoju výnimočnosť >>>

Poďme teraz od hokeja k iným športom.  20. Októbra 1968 na olympiáde v Mexiku sa vďaka vtedy 21- ročnému Dickovi Fosburymu navždy zmenil skok do výšky. Disciplína, ktorá bola súčasťou olympiády od jej vzniku. Jej heslo bolo „rýchlejšie, vyššie, silnejšie“.

No novú dimenziu dostala zásluhou niekoho, kto nebol ani najrýchlejší, ani najsilnejší a nemal ani najvyšší odraz.

Zatiaľ čo všetci dovtedy skákali štýlom, ktorý poznáme pod názvom „nožničky“, Dick Fosbury prišiel s niečím prevratným. Začal skákať flopom (štýl, ktorý dnes využívajú všetci).  Vďaka tomu dokázal v Mexiku získať zlatú olympijskú medailu. Keby sa držal návodu, neprišiel by na nič nové a o medaile by mohol iba snívať.

Pri treťom príklade zostaneme pri skokoch, no tentoraz na lyžiach zo skokanského mostíka.

Tí, ktorí tento šport poznáte, tak viete, že pri skoku sa lyže formujú ako by do písmena „V“. Preto sa tento spôsob skákania nazýva V-štýl.  No nie vždy tomu tak bolo.  Až do roku 1985 boli lyže skokanov počas letu zarovnané paralelne. Potom prišiel švédsky skokan švédský skokan Jan Boklöv a všetko zmenil.

Od rozhodcov dostával vysoké bodové zrážky. Jeho V-štýl bol považovaný za nepohodlný a nesprávny. No aj napriek tomu mal Jan Boklöv výsledky a 10. decembra 1988 vyhral v Thunder Bay svoj prvý pretek a následne sa stal aj celkovým víťazom svetového pohára.

V príkladoch by sme mohli pokračovať ďalej. Ale verím, že to, čo majú výnimočne úspešní ľudia a športovci rovnaké, je jasné.

Výnimočných spája jedna vec

Nedržia sa rigidne zaužívaných vecí. Nerobia to zámerne. Nerobia to preto, že sa chcú odlíšiť, aby potešili svoje ego. Práve naopak. Sú ponorení do aktivity a majú hlavu otvorenú novým nápadom, ktoré k nim prídu akoby odnikiaľ.

To, čo ich robí výnimočnými, sa nedá merať.  Ako povedal autor knihy Športový gén, David Epstein: „Mám rád údaje. Mám rád analýzy, ale myslím si, že sú prípady, kedy sa stávame ich otrokmi.  Existuje túžba všetko overiť údajmi, niečím merateľným, ale to je krok späť. Robí to niečo dôležitým, pretože to dokážeme merať. Nemeriame to preto, že je to dôležité.“

Kreativita , schopnosť reagovať v aktuálnom čase na to, čo sa deje, je nemerateľná. Ale je to, čo na konci robí rozdiel medzi výbornými a výnimočnými.

Každý má prístup k výnimočnosti

Nehovorím o tom, aby sme všetko robili opačne. Poukazujem na to, že každý má v sebe kapacitu aby prišiel na niečo nové.

Každý má v sebe obrovskú kreativitu. Tú ale nenájdeme v našom „starom obohratom“ myslení. Ak chceme prísť na niečo nové, niečo vymyslieť, ak chceme byť tvorcom, musíme prestať premýšľať a nechať sa viesť.

V skorom rannom veku sa deti naučia rozprávať. Nikto ich to neučí. Pretože to nie je možné. Je to príliš komplikované. Ak máte dieťa, neposadíte si ho vo veku 18 mesiacov a nepoviete: „Musíme sa naučiť rozprávať.“ Nie. Ono sa to naučí. A naučí sa aj päť jazykov, ak s nimi prichádza do styku.

V skorom rannom veku sa okrem jazyka dokážu naučiť veľké množstvo komplikovaných vecí.

Je to preto, že nad tým príliš nepremýšľajú. Deti ešte nie sú také závislé na svojom myslení. Ak si chceme otvoriť dvere k výnimočnosti, musíme sa odosobniť od našich myšlienok a nasledovať vnútornú múdrosť, intuíciu. Za týmito dverami na nás čaká krajina s neobmedzenými možnosťami.

Chcete si aj vy otvoriť dvere k výnimočnosti? Poďme hľadať kľúč od týchto dverí spoločne na bezplatnej online konzultácii.